|
Napísal Ďoďo, východný mysliteľ
|
|
Nedeľa, 02 November 2008 08:08 |
|
Nie každý môže popísať presne, čo po koncerte (a tobôž už počas neho) prebehlo a tak si z toho nič nerobím, že Vám to nepopíšem ani ja. Jedno je jasné. Skončil som doma s fotografiou nejakej americkej bluesovej kapely, čo hrala tú noc ešte v akejsi dedinke po ceste a za dva dni sa hlásil Jaromír, že má CD akési a Fredy, že vraj nemá nič... a mal.
To nevadí, tiež som musel zložiť na oltár umeniu nejaké dary: mikinu a tričko... škoda, že tam nebol aj Hejviho bráška, ten ma "v takýchto prípadoch" zvykne obliecť firemným tričkom a tak vidím, že už je na čase, aby skupina TUBUL myslela na svojich fanúšikov nie len po stránke duševného naplnenia, ale aj po stránke materiálnej a začala za symbolický peniaz predávať trička, príp. i mikiny, príp. aspoň pre mňa (máte pekné "logo" viz. sekce reklama, či foto na úvodnej stránke a neochvejná Hejviho image tiež by šla). Hej XXXL. Kde som to skončil? Áno, ani neviem ako a moja milovaná sa mi prihovárala. Po chvíľke dlhej asi ako cesta parným vlakom z Prešova do Žiliny som zistil, že to neustále trúbenie nepochádza z parnej mašiny, ale že to moja osudová sa prihovára akosi viac než tichúčko, ba i viac než jemne a to mi ešte došlo, že i viac než hlasito, viac než by sa patrilo a tak som ju musel vypnúť. Je vyfukovacia. Na čo hneď nemyslíte, myslel som tú z tej reklamy na... na... na... no vidíte, aj super pekná reklama, môže byť iba mrhaním peňazí... A keďže sme u peniazoch, prestáva sranda a ja už frčím, tak zdar a keď huliť, tak jedine s mierou, mírou, či Mirkou, či ako to majú poskládané ti naši bratia. |
Články 